Rozdiel medzi EKO a ne-EKO vo svete textilu

Aký má vplyv masová výroba textilu na svet a naše okolie?

Začneme od úplných základov. Bavlna je plodina pestovaná na výrobu textilného vlákna. Získava sa z plodov kríka bavlníka. Áno, bavlna skutočne rastie. Hneď nám teda vznikajú 2 kategórie pestovania bavlny - bavlna, kde sa snažia pestovatelia a výrobcovia na čo najnižších nákladoch a v čo najkratšom čase získať finálny produkt, a organická bavlna.

Klasická, neekologická bavlna

Rýchlejší a lacnejší proces sadenia, rastu, obrábania pôdy, zberu a následného opracovania bavlny do požadovaného tvaru, veľkosti a farby – pridaním chemikálií, pesticídov a iných prísad, ktoré do pôdy nepatria (non-organic), bavlnu opracovávajú ľudia, ktorí nie sú za svoju prácu dostatočne (a nie len) finančne ohodnotení, taktiež sa pri spracovávaní bavlny zneužívajú deti a starí ľudia (unfair-trade), a niekoľko ďalších faktorov, ktoré sú v rozpore s normami v oblasti ľudských práv, environmentálnymi a klimatickými podmienkami.

Organická bavlna

Proces začína výberom organických semien, ktoré nie sú geneticky modifikované a inak chemicky ošetrované. Pri vysádzaní a raste bavlníka sa spotrebuje vyše 70% menej vody a 60%  menej energie, pretože vďaka striedaniu plodín na poliach (aj pôda potrebuje svoju regeneráciu, z toho dôvodu sa na organických pôdach striedajú výsadby rôznych plodín. Trvá to najmenej 3 roky, kým sa napríklad znova dostane na rad sadba bavlníka) sa vytvára skutočne silná a zdravá pôda. Tá zadržiava vodu efektívnejšie a v konečnom dôsledku je potrebných menej percent vody pre rast (organic cotton).

Burina a iné nežiadúce rastliny sa fyzicky odstraňujú kultiváciou a okopávaním, nepoužívajú sa sa chemikálie. Pre ničenie škodcov pri ekologickom pestovaní bavlny sa využíva užitočný hmyz a biologické kultúrne postupy. 

Po zbere bavlníkových plodín sa väčšinou mechanickými strojmi vyberajú bavlnu z rastlín, ktorá prevezú do veľkých textilných fabrík na ďalší proces spracovania. Vo farbikách surové vlákna bavlny prepletajú do veľkých kusov látok, ktoré sú ešte neopracované a v prípade neekologickej bavlny obsahujú veľké množstvo nečistôt, olejov, vosku či iných prvkov, ktoré sa vo vláknach bavlny prirodzene vyskytujú. Tie sa premývajú veľkým množstvom vody a prímesou škodlivých chemických prvkov. 

Čisté kusy hrubo narezaných bavlnených látok sa prevezú k ďalšiemu procesu - farbenie textilu podľa univerzálnych odtieňov a požiadaviek výrobcov. To sa samozrejme tiež delí na organické a neorganické podľa použitých farieb a prídavných chemických prvkov. Pri zafarbovaní textilu sa využije veľké množstvo vody a chemikálie, ktoré vytvárajú ten správny "look" látky. Farbenie samé o sebe je o chémii, ale to, ako sa následne spracuje odpadová voda, farby a iné chemikálie výrobu znova delí na eko a neeko. Predstavte si vylievanie nespočtu litrov až hektolitrov škodlivín do prírody, jazier či morí. 

Nafarbené bavlnené látky sa dostávajú k výrobcom, ktorí si kvalitu produktu overujú podľa svojich interných štandardov (niekto ich má prísnejšie, niekomu zase stačí vidieť svoju farbu a to, že hrúbka látky je vyhovujúca). Látky následne výrobca spracuje, nastrihá a zošíva, kde vytvára finálny produkt na export do sveta. 

Otázky na zamyslenie

• vieš koľko kilometrov môže prejsť jedno tričko, od žatvy bavlny až po posledný proces výroby?
• aká krajina je uvedená na visačke trička? Je to smerodajná a pravdivá informácia?
• stojí mi to za to, keď ušetrím 2 - 3 eurá na jednom kuse trička v mojom šatníku, aj keď viem (podľa uvedených informácii vyššie) koľko vody a energie môžem ušetriť svetu?